Prečo plesnivie kávová usadenina a ako tomu jednoducho predísť

Milovníci kávy to dobre poznajú. Uvaríte si svoje obľúbené espresso a o pár dní vás v zásobníku prekvapí nepríjemný zápach alebo dokonca pleseň. Práve kávová usadenina a vlhké prostredie vytvárajú ideálne podmienky pre vznik baktérií aj plesní. Či už sa tento problém objaví v zásobníku automatického kávovaru alebo v bežnom odpadkovom koši, riešenie existuje. V tomto článku sa dozviete, prečo vzniká pleseň, ako jej účinne predchádzať a prečo nie je dobré nechávať kávovú usadeninu dlho na uzavretom mieste bez vetrania.

Káva

Káva patrí medzi najobľúbenejšie nápoje na svete a jej cesta do šálky je oveľa zaujímavejšia, než si väčšina ľudí myslí. Kávové zrná sú v skutočnosti semená plodov kávovníka, ktoré sa nazývajú kávové čerešne. Po zbere sa plody musia spracovať, a to najčastejšie suchou alebo mokrou metódou. Práve spôsob spracovania výrazne ovplyvňuje výslednú chuť kávy. Zatiaľ čo suché spracovanie dodáva káve sladšie a ovocnejšie tóny, mokré spracovanie zdôrazňuje čistotu a jemnú kyslosť.

Čerstvo pražená káva po pražení niekoľko dní uvoľňuje oxid uhličitý. Tento proces sa nazýva „degassing“ a je dôležitý pre správnu chuť aj arómu. Aj preto kvalitné kaviarne často nepripravujú espresso ihneď po pražení. A čo sa deje po príprave kávy? Vzniká známy kávový kal, ktorý obsahuje zvyšky lipidov, minerálov a organických látok. Lipidy sú podľa úryvku na webe greencoffeecollective.com „… tuky a oleje obsiahnuté v kávových zrnách, ktoré tvoria približne 15–17 % sušiny zelenej kávy Arabica (Robusta obsahuje menej, okolo 10 %).“.

Čo obsahuje kávová usadenina?

Kávová usadenina je často považovaná za obyčajný odpad, ale v skutočnosti obsahuje rad zaujímavých látok. Práve vďaka svojmu zloženiu nachádza využitie nielen v domácnosti, ale aj v záhradníctve alebo kozmetike. Zároveň je však dôležité vedieť, že vlhká usadenina sa rýchlo kazí a môže byť zdrojom plesní.

Zloženie kávovej usadeniny

• zvyšky kofeínu
• prírodné kávové oleje
• antioxidanty
• dusík, draslík a horčík
• vlhkosť z prípravy podporujúca vznik plesní

Prečo kávová usadenina plesnie?

Kávová usadenina plesnivie hlavne kvôli vysokej vlhkosti a zvyškam organických látok. Po príprave kávy zostáva usadenina teplá, vlhká a uzavretá v prostredí bez prúdenia vzduchu. To vytvára ideálne podmienky pre rast plesní a baktérií. Proces sa navyše výrazne urýchľuje v teplej kuchyni alebo počas letných mesiacov.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že pleseň nemusí byť spočiatku viditeľná. Najskôr sa často prejaví nepríjemným zatuchnutým zápachom alebo kyslou vôňou. Ak sa kávová usadenina pravidelne nevysypáva a nádoba sa nečistí, pleseň sa môže začať šíriť aj do ďalších častí kávovaru.

Ako predchádzať plesni v zásobníku kávovaru?

Plesni v zásobníku kávovaru najlepšie predídete pravidelným vysypávaním kávovej usadeniny a dôkladným vysušením nádoby. Mnoho ľudí necháva použitú usadeninu v kávovare niekoľko dní, avšak práve vlhké prostredie bez cirkulácie vzduchu je ideálne pre vznik plesní a baktérií. Ideálne je nádobu kontrolovať každý deň a po vyprázdnení ju aspoň krátko utrieť papierovou utierkou alebo nechať otvorenú, aby mohla vyschnúť.

Dôležitá je aj pravidelná údržba celého kávovaru. Okrem nádoby sa vlhkosť drží aj v odkvapkávacej miske alebo okolo varného bloku, kde sa môžu usadzovať zvyšky kávy. Preto raz týždenne pomôže opláchnutie teplou vodou a dôkladné vysušenie všetkých odnímateľných častí.

Kávová usadenina v odpadkovom koši

Kávová usadenina v odpadkovom koši často spôsobuje nepríjemný zápach, vlhkosť a časom aj vznik plesní. Kávová usadenina totiž obsahuje zvyšky vody a organických látok, ktoré sa v uzavretom koši rýchlo rozkladajú. Najväčší problém nastáva hlavne v lete alebo ak sa bioodpad nevyváža pravidelne. Spočiatku si môžete všimnúť len zatuchnutú vôňu, ale po niekoľkých dňoch sa môžu objaviť aj plesne alebo drobné mušky.

Pomôcť môže niekoľko jednoduchých trikov. Než kávovú usadeninu vložíte do koša, nechajte ju chvíľu vyschnúť napríklad na papierovej utierke. Na dno odpadkového koša môžete nasypať trochu soli alebo jedlej sódy, ktoré pomáhajú absorbovať vlhkosť aj pachy. Dobre fungujú aj noviny alebo kartón na dne koša, pretože nasiaknu prebytočnú tekutinu. A samozrejme platí základné pravidlo. Kôš pravidelne umývajte a nenechávajte v ňom mokrú kávovú usadeninu príliš dlho.

Kam správne vyhodiť kávovú usadeninu?

Mnoho ľudí automaticky vyhadzuje kávovú usadeninu do zmesového odpadu, existujú však aj praktickejšie a ekologickejšie možnosti. Kávová usadenina patrí medzi biologický odpad, takže ju možno bez problémov vyhodiť do bioodpadu alebo na kompost. Obsahuje totiž prírodné organické látky a minerály, ktoré sa postupne rozkladajú a môžu prospievať pôde.

Ak nemáte kompost ani bioodpad, oplatí sa nechať kávovú usadeninu pred vyhodením aspoň vyschnúť. Suchá kávová usadenina menej zapácha a výrazne znižuje riziko vzniku plesní v odpadkovom koši. Mnoho ľudí používa vysušenú kávovú usadeninu aj ako pohlcovač pachov do chladničky alebo ako prírodné hnojivo pre niektoré rastliny.

Najčastejšie chyby, ktoré vedú k vzniku plesne

Jednou z najčastejších chýb je ponechanie mokrej kávovej usadeniny niekoľko dní v zásobníku kávovaru alebo v uzavretom koši na odpadky. Ľudia často čakajú, kým sa nádoba úplne naplní, avšak počas tej doby sa vo vnútri udržiava vlhkosť a teplo. Problém zhoršuje aj nedostatočné vetranie a skutočnosť, že v mnohých domácnostiach zásobník len vysypú, ale už ho nevysušia ani nevyčistia.

Ďalšou častou chybou je nepravidelná údržba samotného kávovaru. Zvyšky kávy a voda sa usadzujú aj v odkvapkávacej miske, v parnej jednotke alebo v tesnení, kde sa môžu skryte a bez viditeľných príznakov rozmnožovať baktérie a plesne. Ľudia si často všimnú problém až vtedy, keď sa objaví nepríjemný zápach alebo kyslá chuť kávy. Stačí však niekoľko minút týždenne na opláchnutie a dôkladné vysušenie jednotlivých častí, aby sa týmto problémom úplne predišlo.

Zdroje: fnb.coffee – Plíseň v kávě: Příznaky, rizika a jak se chránit, aromaniac.cz – Plísně a káva